Krížom cez Ameriku za menej ako 300 dolárov III. časť

Krížom cez Ameriku za menej ako 300 dolárov III. časť

Tretí článok o tom, ako z Ameriky vidieť to najkrajšie vďaka železničnej spoločnosti Amtrak a ich najslávnejšiemu vlaku California Zephyr, na ktorý som natrafila úplnou náhodou (ako na všetko v mojom živote). Verím, že naňho úplnou náhodou natrafíš aj ty – tu, na mojom blogu. 🙂 www.drusilla.sk 

V prvej časti článku si si mohol prečítať, koľko stojí lístok na vlaky americkej železničnej spoločnosti Amtrak, kde tieto lístky kúpiť a po akej trase sa preháňa strieborný elegán California Zephyr. Ak ti článok ušiel, klikni sem. V druhej časti sa dočítaš, ako to vo vlaku vyzerá a čo ti na palube ponúka (čítaj tu). V tretej časti (práve ju čítaš) sa dozvieš, čo všetko uvidíš a zažiješ za 52 hodín (v mojom prípade 55) cesty z Emeryvillu (California) do Chicaga (Illinois).

routemap

Znie to príšerne, že? 52 hodín na zadku. Keď som nastupovala do vlaku, mala som za sebou už 4 dni v Californii a úprimne som sa tešila, že chvíľu budem zamestnávať svoje sedacie svaly a tie svoje unavené nohy niekam sedlácky vyložím. California Zephyr mi mal ukázať Ameriku a ja som bola pripravená na každý jeden výhľad.

21751611_10212017180998793_6413514126786297123_n

14.9.2017

Cesta začína v Emeryville – Bay Area San Francisca – za oknami sa rozlieva trblietavá voda, ktorá na svojej pokojnej hladine väzní slnko. Sedím vo vlaku iba pár minút a už sa mi chce plakať. Suchá a vyprahnutá kalifornská zem sa za Sacramentom začína meniť na zelený les, vstupujeme do oblasti pohoria Sierra Nevada, kde sa na tých najvyšších vrcholkoch na nás dole uškŕňa sneh. Ideme krížom cez pohorie, pod nami priepasti a okolo nás husté lesy. Central Pacific Railroad je jedna z prvých železničných tratí položených v USA. Je nádherná.

21751311_10212017178438729_2822470303481413926_n

**

Cesta cez Divoký západ je divoká. Pred chvíľou na vlak spadol strom – presnejšie, tresol práve tam, kde som sedela, takže som si vyskúšala aj malú srdcovú fibriláciu. 🙂 Ale tento incident nás zdržal iba chvíľku. Oveľa dlhšie sme sa zabávali s pokazenou umývačkou a s ďalším vlakom v protismere, čoho výsledkom bolo trojhodinové meškanie.

**

21762139_10212017179038744_8446693221672514800_n

Máme za sebou mesto Truckee a prekračujeme hranice do Nevady. Prechádzame cez Reno a okolo nás sa rozprestiera púšť. So západom slnka padajú aj moje očné viečka. Prvý deň sa končí. Zobúdzam sa v upršanom Salt Lake City, no či je naozaj slané, to zostáva záhadou, viac sa zakuklím do svojej deky a so svojím spolusediacim zo Severnej Karolíny, ďalej chrápeme v jednom rytme.

21462563_10212017181318801_8243965614922528255_n

15.9.2017

Opäť vnímať začínam v Utahu – z rovnej zeme vystupujú skalisté útvary a tvária sa akoby tam nepatrili. Opäť som nalepená na skle a sledujem ako sa krajina mení každým kilometrom, ktorým sa približujeme do Colorada. Tam sa teším najviac – je to predsa zem Doktorky Queenovej. 🙂

20882205_10212017219679760_7837918201341633429_n

Bolia ma oči. Fyzicky ma bolia oči od toľkej krásy. Ideme popri rieke Colorado, nad nami sa týčia Rocky Mountains a my si razíme cestu krížom cez ne. Po vedľajšej diaľnici sa preháňajú kamióny – každý jeden by mohol byť Transformerom – nablýskané autiská, z ktorých nedokážem odtrhnúť zrak rovnako ako zo skalnatých stien okolo nás. Kajakári z rieky Colorado na pasažierov vlaku vytŕčajú holé zadky – tu ich volajú Mooners.

21557768_10212017216919691_5671809513990197132_n

Celou cestou do Denveru opakovane vybíjam foťák a so svojimi novými kamošmi Lindou a Derylom sa snažíme zachytiť každý jeden výhľad. Fotky sú však iba chudobné príbuzné našich očí. Hory okolo nás sú veľkolepé, hrajú všetkými odtieňmi teplej hnedej a keď slnko opäť balí svoje švestky, tak aj zlatej. Keď znovu zaspávam, usmievam sa a zároveň mi znovu vlhnú oči. Tak takéto to je, keď vidíš kus sveta.

19059941_10212017180878790_7625499364871827246_n

16.9.2017

Sme kdesi v Nebraske. Za oknami je rovina, iba zelené a žlté polia, vodné nádrže a domy bez susedov. Domovina všetkých amerických hororov. Podobné ako trasa Jatov Palárikovo – juh Slovenska, a preto mám pocit, akoby som bola doma. Na rovné pláne sa však človek dokáže dívať iba istú chvíľu, preto znovu zaspávam a pokojne snívam počas celej cesty až do Iowy. Nečudujem sa, že sa mladí Američania z týchto končín ponáhľajú do veľkomiest. Papierové domy, biele stodoly, traktory a silá a okrem toho pocit, že tu chcíp pes. No ja by som nenamietala, radšej pole ako mesto.

21462974_10212017183038844_6513641075712393134_n

Prekročili sme rieku Mississippi – kiežby mi niekto vtedy povedal, že je to Mississippi – viac by som sa dívala 😀 a z Illinois si pamätám iba stres. Vedela som, že máme meškanie – vedela som, že nestíham svoj ďalší vlak, ktorý ma mal odniesť až do Washingtonu. (Čo bolo ďalej, to sa dozvieš v ďalšom článku. 🙂 Poslednom vlakovom. :*)

18839276_10212017182718836_7235870859693402312_n (1)

16.9.2017 18.00

O chvíľu sa s California Zephyr rozlúčim. O chvíľu sa rozlúčim s Lindou, Derylom i Noahovým bratom. Som takmer na druhej strane štátov, no moja cesta nie je ani v polovici.

21543941_10212015230950043_3430936728719803364_o

Nedokážem si vybaviť ten moment, kedy som vystúpila z California Zephyr na Union Station v Chicagu, no teraz je mi smutnejšie, keď to píšem, ako mi bolo vtedy tam. Vtedy ma viac zaujímalo to, že sa musím prezliecť a osprchovať a hlavne nezabudnúť niekde pas či nenechať sa v Chicagu zabiť – v tomto poradí. Teraz mám na ozajstné emócie konečne čas a priestor. Kiežby som sa v tejto chvíli mohla na pár sekúnd vrátiť, capnúť ten vlak po striebornom boku a povedať: „Thanks my friend, we made it“!

IMG_20170915_132224

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *